Pondelok | 16 | / | 9 | °C | |
Utorok | 19 | / | 7 | °C | |
Streda | 21 | / | 9 | °C | |
Štvrtok | 17 | / | 8 | °C | |
Piatok | 18 | / | 8 | °C |
V nasledujúcom texte sa nevyskytujú vulgárne slová, preto ho môžu čítať deti už od troch rokov. Osoby, miesta a udalosti v tomto rozprávaní neboli zámerne pozmeňované. Ak má niekto z účastníkov na niektoré z nich odlišné spomienky, môže to byť zapríčinené chybou mojej pamäti, odlišným vnímaním skutočnosti a odlišnou interpretáciou javov. Nenárokujem si na úplnosť postihnutia všetkých dôležitých dejov. Je pravdepodobné, že zvyšný účastníci si spomenú na množstvo udalostí, ktoré v tomto rozprávaní zachytené nie sú a že ich napadne veľa viac, alebo menej vážnych komentárov a pohľadov na veci ktoré opisujem. Ničomu z toho sa nebránim. Som rád, že sa mi podarilo aspoň vytvoriť rámec (v rámci mojich spomienok) v rámci ktorého sa môžu prípadní komentátori realizovať a sprostredkovať nám tým ich pohľad na tento výlet. Nesľubujem ani dobrodružné ani vtipné čítanie. Mojou ambíciou bolo iba dať na papier (do pamäte) spomienky ešte kým o ne prídem, aby bolo podľa čoho aj o pár rokov spomínať. Dúfam kamaráti, že som Vám svojim počinom spôsobil aspoň trochu radosti.
-- Písané v Koločave 6.8.2005 v Četníckej hospode počas čakania na druhú skupinu.--
Piatok 29.7.2005
Za hranicami nás udivuje nadšenie Ukrajinskej architektúry pre oblúky a klenby. V Užhorode zisťujeme spoje do Rachiva, nechávame batohy v úschovni a ideme do mesta - zháňať mapy. Zmenili sme doláre za hrivny v banke, došli do centra, dali sme si pivo OBOLOŇ (špinavé poháre). Oslovovali nás veksláci - videli sme ako si s nimi policajt úctivo podáva ruku. Spravili sme nejaké nákupy (pivo, vodu nanuky...) a šli sme na stanicu. Vyzdvihli sme batožinu (1 hrivna za kus), kúpili lístky a sadli do autobusu. Autobus bol starý, špinavý a išiel dostatočne pomaly na to, aby sme si cestu vychutnávali. Lístok stál 22,5. Pili sme pivo. Pristúpili dve tetušky s krabicami paradajok a paprík. Keď som opýtal pre Romana paradajku začal rozhovor. Sú to Rusínky, bavili sme sa o ukrajinskom nacionalizme, že majú radšej Rusov, že niet roboty... Boli milé. Cesta ubiehala - vítané boli prestávky, na ktorých sme stihli čurať a kúpiť ďalšie chladné pivo. Cesta trvala dlho - asi 5 hodín. V súboji a apatiou sme vytiahli silné tromfy a s Romanom sme hulákali „V hlbókej dóline...“ tú dlhšiu verziu.
Večer sme dorazili do Rachiva. Po chvíľke otáľania sme šli dvoma taxíkmi žigulíkmi do Luhov - dokopy za 100 hrivien. Cesta viedla údolím, dedinami vyše 20 km, spestrená ruskou hudbou a častým trúbením. V Luhoch sme zjedli melón. Bola tam skupinka 3 Slovákov, dvaja mladí muži a jedna deva z Martina. Spolu s nimi ideme mikrobusom za 100 hrivien do kopy hore do lesa pod Čiernu Horu. Ešte chvíľu ideme po tme a potom na lúke (pokosenej) staviame tábor.
Je tam staré kamenné observatórium. Začína nás trápiť nedostatok vody - snívame o pive a iných nápojoch. Obzvlášť silná je predstava - spomienka na kúpanie v Domaši so sudom piva. Observatórium (bývalé) je veľká rozľahlá kamenná stavba (neudržiavaná), ktorú sme sa rozhodli odkúpiť a prestavať na horskú chatu. Výhľady sú nádherné. Snívajúc o kúpaní v plese nakoniec Pop Ivana opúšťame a ideme ďalej po hrebeni. Stretávame skupiny ľudí - aj našich troch Slovákov. Snažíme sa informovať o vode - dostávame nejaké rady. Keď sa zvečerilo, počas jednej prestávky Martin sklesáva z hrebeňa na ľavo a prináša informáciu o vode, ktorú už videl - že je to 5 minút. Po vodu sklesáva každý okrem neho, stavajú sa stany. Voda bola značne hlboko. Martin dostáva zdžub od kolektívu. Varíme večeru, štípu nás malé otravné mušky aj pár komárov. Už za tmy sa pristavuje nejaký Ukrajinec - či sme naberali vodu. Dostáva inštruktáž, kde ju môže nájsť. Snažíme sa neúspešne zaplašiť kŕdle mušiek fajkovým dymom. Asi po hodine sa vracia dotyčný Rus s tým, že vodu nenašiel. Dostáva nejakú od nás. Ideme spať. Témou láskavého kamarátskeho humoru je zväčša uhorka, ktorú Martin (či Julka?) nosí vo vaku.
Pri plese rastie kosodrevina a nachádzajú sa tam kopy odpadkov. Stany staviame narýchlo. Búrka sa nakoniec zmohla iba na pár krúpov a trochu vetra. Ideme opáčiť pleso. Vody je v ňom asi meter a miesto dna asi pol metra bahna. Tomu „nášmu“ plesu teda nesiaha ani po kolená. V okolí plesa dve skupiny pália nasekanú kosodrevinu, vytvárajúc impozantné kúdoly dymu. V Slncovom stane hráme karty Slnce, Roman, Martin a ja. Varíme si večeru a ideme spať. V stane s Romanom hubíme značné množstvo štípajúcich mušiek.
(...a dráma pokračuje...)