prihlásenie
meno
heslo
kalendár
« Január 2021 » 
PoUtStŠtPiSoNe
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
užitočné odkazy
Košice
Pondelokpolojasno16/9°C
Utorokpolojasno19/7°C
Stredajasno21/9°C
Štvrtokbúrky17/8°C
Piatokpolojasno18/8°C
slnko 5:50 / 19:19
zápis
1 250 000 krokov naprieč Slovenskom (Cesta hrdinov SNP 7.7.-10.8.2006)
zápis Fasci, pridané 31.7.2006 14:10

Odvážny tím zložený z turistickej elity slovenského národa Vám v exkluzívnej spolupráci so serverom Vonku.sk prináša denne čerstvé správy z ich hrdinskej cesty naprieč Slovenskom.

Cesta hrdinov SNP (1)
7.7 2006 (piatok) Prvý polovičný deň úspešne za sebou. Výprava začína pod Devínskym hradom, kde sa o 6 konečne v trojici stretneme. Spoločnými silami vzdorujeme málo úspešne nájazdom komárov, na úvodné foto by síce čas bol pod hradnou skalou, ale foťák nie. Odpočíva doma na stole, snáď po Trenčíne sa pridá. Šľapeme do noci, nocľah v prístrešku pol hodiny od vysielača na Kamzíku. Nadšenie z partie nemôže otupiť ani bolesť z otlakov a množstva štípancov. Začína to skvele.
 
Cesta hrdinov SNP (2)
8.7 2006 (sobota) Ráno štartujeme prudko už o pol 9, tí dvaja sa nevedia dočkať. Predbiehame bezdomovcov preferujúcich prírodu, nás zase bratislavký víkendoví cyklisti. Horúco a hrozne komárov, úľava na Babe v podobe pivka. Jemne hromí. Viac hromí. To dáme, na naplánované miesto na noc je to polhodinka. Nedáme. Spúšťa sa lejak, potom búrka, a v momente keď si vravím ze to horšie byť nemôže aj prietrž mračien s krúpami. Po pol hodine je jedno kto ide v sandáloch a kto vo včera kúpených vibramách s goráčom, kto v podprsenke, kto v bunde. Niektorí len majú menej na sušenie. Stan staviame už komplet mokrí, o jediné suché miesto na tele som prišiel keď nad nami udrel hrom, a ja som z úľaku povolil zadok. Ešteže spacák mám suchý, čo si nemôžu povedať všetci členovia výpravy.
 
Cesta hrdinov SNP (3)
9.7 2006 (nedeľa) Vylepšujeme bilanciu na dva dni, dve búrky, nula mŕtvych, všetci ranení. Stále teplo, stále komáre. Dobre sa sušia veci, zle sa udržuje karma nenásilných vegetariánov. Opäť temer 10 hodín šľapania, Šegi s Katkou sú draci. Ak to takto pôjde ďalej, seriem definitívne na karmu, a bude zo mňa drakobijec. Večer sa trhnem do krčmy, spravodlivosti však niet. Špinaví taliani. Zatiaľ najlepšia noc na odľahlom kúte cintorína, v noci božský pokoj.
 
Cesta hrdinov SNP (4)
10.7 2006 (pondelok) Prechod Malými Karpatami je aj milou spomienkou na tábor z 94. Včera sme míňali legendárny mon repos, - Ivan pamätáš si na modlitbu za stromy, ktorú si tam opisoval? Stále tam je. - Karči míňali sme železničnú búdku, kde sa nám pani sťažovala že jej syn počúva stále len to MiTiVi, no a v kúte mapy sa krčí hrad Červený Kameň, kde rástli také výborné čerešne. Komuže to vtedy chutili najviac? :-) Inak kupodivu dnes žiadna búrka, pomaly je už v batohoch viac suchých ako mokrých vecí. Poobede výborná pizza v Dobrej Vode., a batohy skladáme neobvykle už o pol 9 v mystickom lesíku smerom na Brezovú. Dochádza k prvým ťažkým stretom medzi pravicou a ľavicou, boje pokračujú do pol 12. Z dôvodu náročného programu nasledujúceho dňa vyhlásené 8 hodinové prímerie. Stay tuned, we'll be back.
 
Cesta hrdinov SNP (5)
11.7 2006 (utorok) Oddychový deň. V brezovej pod bradlom realizujeme odvčera živené predstavy o kráľovských raňajkách. Nutno však dodať, že by muselo ísť buď o schudobnený kráľovský rod, prípadne o mimoriadne nekonvenčného panovníka preferujúceho úzky kontakt s ľudom. Mestečko nás uchváti pokojnou atmosférou, pulz opäť stúpa v pochode na slovensky Taj Mahal -mohylu M. R. Štefánika. Ako sa dozvedáme, bol to významný človek, v druhej svetovej vojne bolo po ňom pomenovaných až 5 partizánskych oddielov a aj pancierový vlak. Kopanicami presun do významného mesta slovenského obrodeneckého hnutia a skautingu Sv. Juraja. Slnce, Karči, opäť tá istá pizzeria, len ceny od '94 podrástli. Presúvame sa k vodnej nádrži za mestom, dôkladná telesná očista je už aj našim kolektívom vnímaná ako nevyhnutná. Kúpeme sa vo vode i slnečných lúčoch, v ruke Sme a Týždeň. Človek by uveril že je na dovolenke... Na večeru famózne cestoviny, ktoré sa nepochybne zapíšu zlatými písmenami do análov turistického kulinárstva. Minimálne do vegetariánskej verzie.
 
Cesta hrdinov SNP (6)
12.7 2006 (streda) Deň začína Katkiným zhrozením, vstali sme až po deviatej. Ďalšiu hodinu „strácame“ vyberaním kliešťa, ktoré spolu s ovadmi úspešne nahradili komáre, a diskusiou o sexuálnej vzrušivosti mužov a žien. Som najvzrušivejší. Celý deň prebiehajú debaty v podobnom duchu. So Šegim tvrdíme že Brad Pitt je pekný, Katka nesúhlasí. Meriame si testosterón porovnávaním dĺžky prstov. Pravicovo-ľavicové žabomyšie spory zostali za kopcami, teraz došiel čas na ozaj dôležité témy. Sme spolu týždeň, navyše slnko páli intenzívne. Na vrchole Veľkej Javoriny opúšťame rodný kraj, a na 25km putujeme po moravských zemích. Bohužiaľ, zväčša po asfalte, aj keď v krásnej kopaničiarskej krajine Bielych Karpát s výhľadmi. Na večer som zmordovaný najviac doteraz, k záveru dna ledva prepletám nohami a večeru už varím len zo zvyku. Čítanie pri sviečkach sa dnes už nekoná. Len tí dvaja sú neuveriteľní...
 
Cesta hrdinov SNP (7)
13.7 2006 (štvrtok) Očividne sa nám spohodlnieva, ja na poslednom úseku do Trenčína meliem z posledného, Katka so Šegim premýšľajú ako si najbližšie dva dni budú vybíjať energiu. Mňa skôr trápi koľko jej možno dobiť za dva dni na festivale z ktrého sa obvykle dospávam týždeň. Mám pocit, že aj keby ten oddych nebol, musel by sa spraviť. Hrebeňom Malých a Bielych Karpát máme za šesť dní v nohách už okolo 170 kilometrov a na nohách a pleciach to je už cítiť... a miestami aj vidieť... padlo asi pol metra náplaste a tlačia ma už aj sandále ;-). Bieda pomyslieť koľko tých kilometrov je ešte pred nami, koľko metrov náplaste. No, bude veselo...
 
Cesta hrdinov SNP (8)
16.7.2006 (nedeľa) Back on the road. Výrazne posilnení - na pár dni je nás teraz 9!- a poniektorí aj oddýchnutí pokračujeme z Trenčína ďalej. My po Pohode sme síce mierne rozbití.. ako sa po takom víkende patrí, bolia nohy i hlava, ale veď ono nás to sťažovanie v kopcoch isto prejde. Osobitne teší že v kolektíve môžeme privítať Panky a Boni, ideové matky tohto šialenstva, pri prevýšeniach a prelepovaní otlakov už nemusíme nadávať tak neadresne ako doteraz. Hneď prvý kopec zjaví dve pravdy - Katka a Šegi sú ozaj oddýchnutí, a nie každá ľudová múdrosť má niečo do seba. Viac hláv viac rozumu sme popreli dokonale, blúdime dva krát za dvadsať minút, čo sa nám predtým za týždeň v trojici nepodarilo ani raz. Reminiscencia aj pre teba Mirko - iste pamätáš na výborný čaj a večer s Ondrejom v lese nad Trenčianskymi Teplicami, Veľká noc 2003. Kraj je to stále rovnako pekný, Len ten Vápeč čo sme vtedy tak rozumne obišli už hrozí na horizonte...
 
Cesta hrdinov SNP (9)
17.7.2006 (pondelok) Skupina ráno prejaví nevídanú disciplínu a o pol deviatej už pochodujeme. Vápeč na horizonte láka i straší zároveň, v Hornej Zárube, dedine priamo pod už len straší. Túto dedinku by si obzvlášť dobre mohla pamätať Zuzka N., obeť ľudových zvykov - opäť Veľká Noc 2003. Päťsto výškových síce bolí, výhľady ale stoja za to. A keď si človek predstaví ako sa sem trepal Roman s 3x ťažším batohom, na tvári úsmev zaihrá hneď sa ide lepšie...:-) Za kopcom skúšame hru 'buď osobnosť a vyber si vlastnú cestu', ktorá nás tak zabaví že sa opäť všetci vidíme až večer. Na niektorých jedincoch je vidno že by si druhýkrát vyberali inak..:-) Obzvlášť životný výkon podáva kolega, doteraz najviac v živote chodil 20 minút keď v Bratislave nechodili električky... k večeru vyzerá tak, že ozaj veľa nechýba a šlo by o výkon vskutku životný... Ale nakoniec sa predsa len zabalí do svojho expedičného spacáku v ktorom by som sa ja neodvážil spať na záhrade vo vrcholiacom lete, a zaspáva spánkom spravodlivých, rovnako ako my....
 
Cesta hrdinov SNP (10)
18.7.2006 (utorok) Ráno má kolega hovor od generálneho tajomníka OSN, a potom nám so smutnou tvárou oznámi, že svoj život ide radšej nasadiť do urovnávania blízkovýchodného konfliktu, a napriek pôvodnému plánu zotrvať v horách do piatka nás opúšťa. Aj keď ťažká rana pre náš kolektív, chápeme - veľké osobnosti nikdy neoddychujú a izraelsky a libanonský ľud vás teraz potrebujú viac.. Strata nás zasiahla o to viac, že k nej prišlo v najťažšej chvíli - Strážov je najvyšší kopec aký sme doteraz šli.. srdce však pookreje opäť pri famóznych výhľadoch, kolená zas pri zostupe do Čičmian. Dokonale pookriati oddychujeme pri kofole a čerstvom Sme. Do Fačkovského sedla k výborným buchtám v salaši to už máme len 3 hodinky, spime kúsok za sedlom. Máme za sebou približne tretinu, stále som síce tučný, ale miestami sa už môžme odvážiť povedať aj kam a odkiaľ ideme. V Malých Karpatoch sme sa nepriznávali, ľudia mali pocit že si robíme z nich srandu. Niekedy mám pocit že si robíme aj zo seba...
Cesta hrdinov SNP (11)
19.7.2006 (streda) Ráno je nemožné spať hneď z troch dôvodov. Slnko nemilosrdne páli na stan, výrastkovia ktorí si postavili stan obďaleč riešia citové krízy od šiestej rána, ale najmä priamo pod uchom položeným na karimatku neuveriteľne silno ryje krtko. Nereaguje ani na taktné zabuchanie. Vzdávam to a vyliezam. Všetci sú už tiež vonku, očividne krtkovia pracujú v oblasti Fačkovského sedla na veľkolepom projekte. Počasie nám praje, ako inak nazvať príjemných 30 v tieni? Najviac oceňujeme v stúpaniach. Zato ale dnes prišlo k historickej chvíli - 1x perieme in natura, rozumej v prírode:-). Baby vytiahnu tak neuveriteľné kopy špinavých hábov že nechápem kde nosia jedlo. Určite neprali doma posledný mesiac. Podvečer narazíme na obrovskú kolóniu lúčnych koníkov, veselo sa vrhajúcich pod naše vibramy. Ach, keby sme tak vedeli skákať aj my... už by sme boli aspoň na..na..druhom konci lúky, alebo aspoň druhom svete. Takto sme dali len podpriemerných 25 km, ďalší škrt do Katkiných noriem.
 
Cesta hrdinov SNP (12)
20.7.2006 (štvrtok) Veľký deň, do hôr sa vracia legenda. Ale to až večer. Medzitým opäť pár kilometrov rozkvitnutými lúkami, až alergici plačú šťastím nad tou krásou. Šliapeme dva týždne, vystúpali sme množstvo kopcov, ale najťažším momentom doterajšieho pochodu je lúka pred Kunišovom. Asi dva kilometre kráčame v tráve po pás, bez akéhokoľvek náznaku chodníka, takže chôdza pripomína zimné prešľapávanie snehu. Miestami ma spod trávy ani nie je vidno, v značku ani nedúfame. Praží príjemných 35, idem sám, ani nadávať sa človeku nechce. Aj tak by ho cez všetok ten hmyz nebolo počuť. Také dobre pivo ako v Kunišove som dávno nepil. Na večer sa dorazíme pol hodinkou po asfalte...a už je tu...Karči, živá legenda slovenskej turistiky:-) Z Bratislavy tu bol za 3 hodiny, my 2 týždne. zato sme ušetrili 300Sk na cestovnom:-) Tak tu radosť ideme spláchnuť ešte jedným. A tmavý Topvar v krčme v Kremnických Baniach o deviatej večer po celom dni pochodu chuti ako pravý Guiness. Je to skrátka večer zázrakov...
 
Cesta hrdinov SNP (13)
21.7.2006 (piatok) Ráno si namiesto rozvičky dáme hodinku po rozpálenom asfalte na Krahule. Cestou poniektorých zaujme stred Európy, mne môže byť ukradnutý, keďže od narodenia predstavujem stred vesmíru :-) Na Krahuliach sa vôľovo slabší jedinci nechajú zlákať potravinami. Nechápem, veď už o 5-6 dní budú v Telgárte. Následne nás milostivo ukryjú lesy hlavného hrebeňa Kremnických vrchov, v tieni máme príjemných 26. Menším problémom je len že celý deň nie je voda, ale kto by pil, keď treba šľapať? Na sedlo Malý Šturec značka dáva z Kremnických baní 9 a pol. Vzniknutý časový priestor s Karčim venujeme spomínaniu na tábory, ešte že ich bolo toľko... Pár výrazných stúpaní a klesaní, kolená dostávajú zabrať. Ale v sedle už Miro a Roman, priniesli aj životodárnu vodu. Vzkriesení pokračujeme k maličkej chatke v úbočí, no romantika na zaplakanie... Šegi nás ešte presvedčí že k jeho prednostiam patrí aj vyhľadávanie potokov v neprístupných lesných svahoch a môže sa ísť spať. Kto spať, kto hádať sa s myšami že kto bol v chatke prvý...
 
Cesta hrdinov SNP (14)
22.7.2006 (sobota) Budíček obstaráva ďalší zaslúzilý člen Matúš, ktorý sa k nám pridáva o pol siedmej ráno. Neľudský čas, ale Matúš aspoň potvrdzuje povesť ničiteľa spokojného spánku. Kto sa nevyspal doteraz, už sa nevyspí. O desiatej už spokojne raňajkujeme polievku na Kráľovej studni, treba však priznať že k tomuto výkonu dopomohol väčšine odvoz traktorom. Síce sme znehodnotili športový výkon, ale ako vraví sváko Diki, traktor sa neodmieta. Na chate nadväzujú čo sa veľkosti porcií týka na pokrokové trendy v gastronómii. Konflikt s personálom sa nekoná, vzniknuté napätie sa uvoľňuje v skupine, urazený Fasci usadol v rohu a započal písať opus "Kde leží bieda naša":-) Po polhodinovom výstupe na Krížnu, kde nás Diki čaká už pol hodiny:-), relaxujeme výhľadmi. Telefonický most so spolubojovníkom operujúcim posledné dva týždne v tyle nepriateľa ruší maďarská kontrarozviedka. Ako sa však ukázalo, nepriateľ nasadil jedincov aj u nás, v sedle pod Krížnou realizujú starostlivo pripravený pokus rozbit jednotu našej družiny. Hrdinovia SNP však odolali, nebojácne vstrieč kopcom vyrazili. Po nejednom grúni až na Donovaly sme sa dokotúľali, v kolibe pri haluškách zranenia porovnali, na nejednej legende je vidno útrapy ťažkého boja:-) No vojny víťazstvo je ešte ďaleko.
 
Cesta hrdinov SNP (15)
23.7.2006 (nedeľa) Po prehliadke lekárskym konzíliom nám bolo diagnostikované široké spektrum chorôb a poškodení nervovej, pohybovej, vylučovacej a rozmnožovacej sústavy. Nariadený týždeň pokoja. Po tvrdom vyjednávaní a úplatku vo forme podpiskariet od všetkých členov výpravy dohodneme kompromis-oddychový deň. Lúčime sa s legendami slovenskej turistiky, pozvoľna pri novinách raňajkujeme. V blízkom bare objavím umývadlo ktoré sa dá zapchať, umiestnené na WC, ktoré sa da zamknúť. Jasné znamenie na očistu tela i ducha svätého, amen. Hoc nerád, pridávam aj ešus a ponožky. Hoc v režime ručného prania, obsahujem aj funkcie predplákania a dvojitého žmýkania, umývadlo stále opúšťa voda farby 99% čokolády. Odstreďovať nemôžem, WC je malé. Rýchlosťou reumatického slimáka obľubujúceho čučoriedky sa presunieme do Hiadeľského sedla, kde Panky dokázala uvariť číňana pikantnejšieho ako originál, a to, prosím, bez použitia pôvodných vrecúšok s korením! Takto mrhať glutamanom!
 
Cesta hrdinov SNP (16)
25.7.2006 (utorok) Uplynulé dva dni sú ťažká klasika - hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Všetko je ako má byť - kopa turistov a doterných mušiek, búrky na hrebeni, parádne výhľady. Kráčajúc s Panky z Veľkej Chochule keď to trieska za nami i pred nami uvažujeme či sa nám takáto hlúpa odvaha prepečie. Respektíve je jasné že prepečie, ide len o to ako:-) Valasi na Ďurkovej sú opití ako sa patrí, na Kamienke i Štefáničke zas draho ako tradícia káže. Všetko si vynahradíme na Čertovici - Šegi si dopraje päť chodov, nám obyčajným smrteľníkom stačia tri plus skoro čerstvé Sme. Za vrchol však treba považovať sprchu, ktorá nám bola dopriata, aj keď polovičnú časť venujem očiste sprchovacieho kúta po mne. Na terase chaty horskej služby nadväzujeme družbu s inými hrdinami SNP, chalani z Bratislavy idú opačným smerom. Pôvodne boli traja, ako nám vyjavili pod sľubom mlčanlivosti, jedného po ceste zjedli. Posledným bodom programu je rozlúčkový Matúšov príhovor, nejedno oko nezostalo suché. Cez víkend sa vraj pripojí opäť, len sa ide domov vyspať a dať oddýchnuť hlasivkám.
 
Cesta hrdinov SNP (17)
26.7.2006 (streda) To je divná drevina, táto kosodrevina. Tieto nadčasové verše Miroslava Litavského sú na Andrejcovej aktuálne rovnako ako pred ôsmymi rokmi. Ale poézia je to až večerná...medzitým dlhý deň západnej polovice Nízkych Tatier. Keďže sme Katke zabudli priniesť motorovú pílu a nemohla nás presekať lesnou kalamitou, musíme tento úsek obísť cez Heľpu. Tu sa jasne ukázalo načo je na SNP-čke dobrá sekera. Ráno je plné útokov, najprv sa Šegi neubráni na Čertovici neubráni psovi a odnesie si to jeho stehno, následne celá naša družina vezme útokom predajňu Jednoty v Brezne, tu zas utrpia najmä naše peňaženky. Autobusový presun do Heľpy, odkiaľ je to späť na hrebeň smiešnych 1200 výškových. Boni nás vedie rúbaniskom, žihľavou, ostružinami a človek by si na ňu aj zanadával... keby nevedel že sleduje značku. V sedle na hrebeni je na kríži Ježiš a ja mám chuť nechať sa pribiť vedľa neho... na vynovenú Andrejcovu to už ale máme pohodovým tempom len hodinku.. a na noc ju máme temer len pre seba. Čaj a dobrú noc.
 
Cesta hrdinov SNP (18)
27.7.2006 (štvrtok) Výstup a zostup na a z Kráľovej hole nestál zato, žiaden zelený strom tam nerastie. Opäť nás ľudová tvorivosť vodí za nos. To by tak nevadilo, keby nás nevodila po takých prevýšeniach. Na ľud nadávame v Telgárte v pizzerii s eufemistickým názvom Horehronská kúria, pritom je to len obyčajná krčma. Sme tu všetci okrem Šegiovcov, ktorí zjavne považovali za otázku spotrebiteľskej cti obehnúť všetky štyri potraviny v dedine. Katka má podozrivo veľký batoh, najprv sme si mysleli že si vzala k srdcu slová o potravinovej bezpečnosti a konečne si poriadne nakúpila, potom sa však ukázalo že len zmenila pohon na arašidové chrumky. Na osem balíkov plánuje prísť až do Košíc. Všetci si o tom myslíme svoje, ale len Šegi berie viac jedla ako zje:-) Na večer je Panky zle, bolí ju hrdlo, ale to je nič oproti chorobám ducha ktorými trpí. V kolektíve začína šíriť skepsu a reči o vlaku do Košíc. Odoláme a do sedla si stopujeme auto:-). Míňame legendárnu Čuntavu, zmenenú na nepoznanie smerom ku krásnej lúke, kde končíme.
 
Cesta hrdinov SNP (19)
28.7.2006 (piatok) Opäť magické ráno, v sne sa preháňam po prériách, vlasy mi vejú, v ušiach dusot kopýt. Panky vzrušene vylieza zo stanu, pred ktorým nám pobieha stádo koní. Bohužiaľ, stále som rovnako plešatý. Ostatní sa opäť pobalia neuveriteľnou rýchlosťou, takže keď sa mi konečne rozlepia oči, sedím na lúke sám. Nie nadlho, prichádza osamelý jazdec na koni a pýta sa ma či nemám 'dvanástku soviec'. Dosť neurčito sa tvárim, takže požiadavku opakuje. Premýšľam, že kôň potrebuje údržbu a soviec bude nejaký lokálny výraz pre šrubovák alebo kľúč. Nakoniec sme sa dohodli že hľadá '12 kusov oviec'. Inak celý deň nuda, šľapeme ostošesť, aj keď postup výrazne spomaľuje úroda čučoriedok. Tu chápem prečo SNP vyhlásili na konci leta, počas leta na také blbosti nebol čas. I tak možno vysvetliť že o piatej večer to máme na chatu pod Volovcom sedemnásť kilometrov, ale nakoniec predsa len Slnca po mesiaci vidíme... aj keď po tých štyridsať kilometrov trošku rozmazane.. odmenou je však komfort postelí chaty, to sa pomaly adaptujeme na blížiace sa Košice...
 
Cesta hrdinov SNP (20)
29.7.2006 (sobota) Ráno sa nám z posteli veľmi nechce, ako obvykle prvý pobieha Šegi, ako obvykle posledný leziem ja. Namiesto rozcvičky výstup na Volovec, výhľady si vychutnávam značne viac ako včera večer, keď som ledva stál na nohách. Nakoniec, o deviatej ráno je aj viac vidieť ako o deviatej večer. Po výdatnom obede Panky tancuje rituálne tance, snaží sa privolať búrku, náš pochod jej pripadá malo akčný... Keďže nad nami visia už hodinu ťažké mračná, veľa si jej umenia neužijeme a dopadajú na nás prvé ťažké kvapky. Ďalšie krokové variácie sa skrývajú pod igelitom... do rytmu vyhrávajú hromy blesky. Veselo je... a najviac tej malej čarodejnici Panky. Človek nevie či preklínať vodu stekajúcu z konárov za krk, nohy podšmykujúce na mokrom listí, či rovno ju ako príčinu nášho nešťastia. zážitok je však kompletný, až keď pod Osadníkom nie je sľubovaný prameň, takže nemáme vodu. Zato výdatne mokneme, ideálna kombinácia. Koniec utrpeniu prinesie lesná chatka s komfortným senníkom... ktorý mal navyše aj účinky afrodiziaka, ako sa ukázalo.
 
Cesta hrdinov SNP (21)
30.7.2006 (nedeľa) Upršané a lenivé ráno na terase chatky. Nikomu sa veľmi do mokrého lesa nechce, ten záver sme si predstavovali asi inak. Nejako sa ale do Štósu dotrasieme... a tu sa výrazne uvažuje. Počítajú sa otlaky, množstvo použitých vreckoviek, skúma škrabanie v krku... nakoniec však v jemnom daždi stúpame na Kloptaň neexistujúcim chodníkom v malinčí všetci... ani by ma tak neštvalo že som durch, ale zmokol mi aj suchý zips... na kopci však už neprší, miestami sa objaví aj slnko. Slnec pre zmenu zmizne. K spaniu nás prichýli luxusná lúčka s prístreškom na troch vodách... do Košíc je to čo by kameňom dohodil. Zvláštny pocit...