prihlásenie
meno
heslo
kalendár
« Marec 2024 » 
PoUtStŠtPiSoNe
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
užitočné odkazy
Košice
Pondelokpolojasno16/9°C
Utorokpolojasno19/7°C
Stredajasno21/9°C
Štvrtokbúrky17/8°C
Piatokpolojasno18/8°C
slnko 5:50 / 19:19
zápis
Ohnivé Tatry (Nízke Tatry 17.-19.3.2006)
zápis Grabi, pridané 28.3.2006 10:24

Zimný prechod z Čertovice cez Štefáničku, Kamienku a Ďurkovú si pri našom prvom pokuse (február 2001, pozn. red.) žiadal ľudskú obeť. Bohužiaľ, nenašli sme dobrovoľníka a tak nám nebola dopriata priazeň sv. Jamesa a naša púť nútene skončila na Štefáničke.

Len blázon by sa nepoučil a preto keď sme po mnohých nerozhodných debatách vyrazili, mal som za sebou prebdetú noc. Bol som uťahaný, ale spokojný pretože noc v mojom vigvame nebola premárnená. Začal som ju rituálnou očistou vypitím fľaše ricínového oleja. Po nej nasledovala očista môjho vigvamu a hlavne okolia záchodovej misy. Nasledoval horúci kúpeľ a obnova ochranného tetovania čiernou fixou Centropen 2069 (teraz v akcii v každom OC TESCO len 19,90 Sk). Ako posledný krok som spálil tri posledné voodoo bábiky a pre istotu som ešte tej svojej vypichol oči, čím som Šegiho určil za ľudskú obeť. Len on nie je chránený pred útokom astrálnych bytostí (Sila 9, 2xK6, špeciálny útok Ľadový dych). Bohužiaľ, neskôr sa ukázalo že práve to pálenie bábik sa nám stalo osudným. No čo, každý je raz učňom tajných vied.

Deň 1

Cesta na Čertovicu je pre mňa prekvapením, nakoľko Panky a Boni miesto spania štebotajú ako dve vtáčatka. Tam nás už čaká Šegi. Referencie typu druhý Karči beriem s rezervou, ale pretože mi to isté o ňom povedali dvaja mohykáni svetovej turistiky,  o ich pravdivosti nepochybujem.

Po mojich skúsenostiach s kosodrevinením nestrácame čas, strhnem zo Šegiho nohavice a vrháme sa do výstupu. No, vrháme ako vrháme. Na to aby sme sa dostali z odrhnutej cesty bude treba rebrík. Po zdolaní tejto prvej prekážky nasleduje krátke ale prudké šliapanie na hrebeň. Snehu je dosť, ak by bol o kúsok mäkší, dalo by sa v ňom utopiť. Vlek po tom čo ma pred pár rokmi skoro zahlušila kotva pre istotu ani nezapínajú. Liter mlieka ktorý som vypil k desiatim žemliam na raňajky sa pýta von. Odbočím z uratrakovaného svahu a nechýba veľa aby som si narobil strachom do gatí. Ak sa všade zabára po stehná, Štefánička je ďalej než sa zdá. Našťastie tomu tak nie je a my sme vo veľmi peknom čase na chate. Chvíľu zvažujeme Kamienku, ale nakoniec víťazí túžba dospať skoré vstávanie.

Deň 2

Deň začína fantastickými raňajkami. Ovsené vločky nesklamali a tým že som vyškrabal zvyšky s ostatných tanierov som asi nikoho neprekvapil. Už sa teším na buchty.

V rýchlom tempe vybiehame na Ďumbier. Ak by bola hmla o čosi hustejšia, asi z neho spadnem. Aj tak sa dá ťažko odlíšiť kde končí sneh a kde začína hmla. Som rád keď začne povievať, výstup ma rozpálil viac než frajerka minulú sobotu. A to ... ehm, teda, radšej to si to nechám pre seba, Diki už aj tak zle spí keď si na mňa spomenie.

Akurát začínam byť opäť hladný keď sa pred nami objaví Kamienka. Tu som nikdy nejedol nič iné než parené buchty a ani teraz nehodlám porušiť tradíciu. V duchu si vravím že ak mi niektoré z dievčat nechá viac ako jednu, musí si začať frajerka zvykať že sme v posteli viacerí. Dievčatám akosi vyhladlo, ale aj bacuľatý očokoládovaný jedináčik poteší.

Napodiv sa ide ľahučko a hmla odrádza od prílišného fotografovania. Teda, vždy sa nájde takí ktorí si chcú spraviť fotku Panky v mliečnej kaši, ale dosiahnuté výsledky ich držia na uzde. Na záver si s chatou zahráme orientačný pretek do ktorého sa zapojí aj jeden skialpinista. Večer ma viac-menej štandardný priebeh. Spieva a rozpráva sa až do večierky. Po nej ešte chvíľu beseduje s Ďurom o hudbe a vzťahom medzi hrou na gitaru a sexom v puberte. Napriek tomu že je všetok chlast na chate vypitý, na stole a objavuje neoznačená fľaša. Opatrne nám obom nalievam. Chutí nejako divne, obávam sa straty zraku a  radšej poberám spať aj ja.

Deň 3

Ráno vybieham do kadibudky s najkrajším výhľadom, ale čaká ma sklamanie. Došlo ku konštrukčným zmenám. Síce sa zdvojnásobila jej kapacita, ale už z nej nie je vôbec výhľad. Ak mi kočky nenechajú nič na raňajky, horší začiatok dňa si ani neviem predstaviť.  Celú situáciu zachránila Boni grahamovými rožkami ktorých obsah si nepamätám, ale chutili veľmi lahodne.

Môj deň sa po niekoľkých hodinách rozjasnil Šegiho pokusom o upálenie plynovým varičom. Ako neskôr priznal pre CNN, v skutočnosti sa snažil uvariť čaj. Pri predstave ako dávam dýchanie z pľúc do pľúc jeho ohorených zvyškom som sa radšej pobral lenivým krokom na Veľkú Chochuľu. Cez mraky sem tam vykukne slniečko, takže vlejem kúsok azúrovej do foťáku a nechám sa dobehnúť ostatnými. Napriek všeobecnému očakávaniu klesania je to po Prašivú ešte stále hrebeň. V posledných metroch sa objavuje kosodrevina a tak sa bavím miznúcimi ľuďmi. Najzábavnejšia je Panky, tá sa z kosodreviny vyhrabáva pohybmi červíka na háčiku.

A je koniec, čaká nás padák do Hiadeľského sedla. Cesta ubieha rýchlo, po jednom z pádov som zistil že sneh je dosť tvrdý aby sa dalo spúšťať dole svahom po zadku. Neodolá ani Boni. Strácame tyčové značenie, ale pokračujeme ďalej. Panky má pocit že ideme príliš vľavo, ja dokonca vidím čosi ako sedlo. Vzhľadom na moje orientačné schopnosti sa radšej nepresadzujem. Už pár krát som svojimi vynikajúcimi prezentačnými schopnosťami poslal celú partiu zlým smerom. Najhoršie z nás je na tom asi Boni, neustále zapadá do snehu až po bedrá a zotrvačnosťou „ksichtom“ plesne o zem. Keď sa jej to stane dvadsiaty šiesty krát , napínam uši aby som zachytil jej plač. Po ďalších šiestich klaňačkách sa otočí a radostne na mňa usmeje. Skúmam jej snehom pokrytú tvár, ale nevidím žiadne znaky šialenstva.
Len čo narazíme na značku, je jasné že sme zle, ale nikomu sa už nechce v hlbokom snehu hore do sedla. Pokračujeme do Hliadeľa, odtiaľ do Banskej Bystrice. Z pupka Stredného Slovenska ale už do Košíc dnes nedôjdeme. Prespíme u môjho kamaráta a pokračujeme zajtra ráno. V taxíku sa na mňa tlačí ženské telo ktorého hlavu pre hrot trekkingovej paličku v oku nevidím. U Peťa nás čaká horúci čaj a beseda o tom ako ho balí neodbytná dobytná šestnástka. Uložíme sa na spanie a ja vyfasujem najlepšie miesto v celom okrese. Byť v puberte, plačem od radosti. Zvláštne je že aj keď je puberta dávno v keli, nejako sa mi potia oči. Radšej ich zavriem a spím.

Deň 4

Ráno s v polospánku zbalíme veci a opäť sa šrubujeme do taxíka. Ide nám to o poznanie rýchlejšie ako včera, tri mladé telá do seba zapadnú na zadnom sedadle ako skladačka. Tentokrát dokonca nemám ani paličku v oku.

Pozriem na svojich parťákov. Šegi ma nos ako pijan, Panky zjavne spala s hlavou v úli a Boni na grile. Ja mam zase miesto očí redkvičky. V Košiciach sa rozchádzame a ja frčím do práce, kde rýchlo zisťujem že nedokážem zaostriť modroočka na notebook a ešte k tomu mám v ňom hmlu. Môj stav sa rýchlo zhoršuje a tak vybavím najnutnejšie a končím.

Deň 5-7

Bolesť. Očný lekár. Slzenie. Snežná slepota. Tma. Redkvičky. Kvapky. Mastičky. Močenie po sediačky. Nie som v tom sám, Boni páli tvár až do stredajšieho večera a Panky pre opuch tváre neide niekoľko dní do školy. Len ten Šegi nepochopiteľne vyviazol bez újmy. Už ani na čiernu mágiu nie je spoľah!

Deň 8

Šiel by som zas.